Ibikoresho vy’Abarimyi

Ni iki umurima wawe ukeneye?

Hamwe na Growers Toolbox urabona ako kanya, nta rupapuro rwo kwuzuza canke gutegereza, amazi angahe igiterwa cawe gikeneye, icigwa uri muri co mu gukura, hamwe n’ibikoresho vy’ubuhinga bikwiye.

Zigbee ni iki?
1 mm
amazi = litiro 1 kuri m²
4
ibice vy’igukura kuri buri giterwa
FAO-56
bishingiye ku bumenyi nyabwo
0 sec
gutegereza inyishu yawe
Growers Toolbox

Nta rupapuro. Inyishu ako kanya.

Kera warahamagara ukategereza ko baguhamagara. Ubu urahitamwo ubwoko bw’igiterwa cawe ukabona ako kanya amazi ukeneye, icigwa uri muri co mu gukura, n’ibikoresho vy’ubuhinga bikwiranye. Vyoroshe ku murima muto, bikaba bigezweho ku bahinzi b’inzobere.

Menya amazi ukeneye mu masegonda 30

Umurima muto canke uwo gutera imisegereti, sera canke ikibanza kigaragara: dutubwire mu bugufi ivyo utera, Growers Toolbox igaca ikubwira ako kanya amazi ukeneye, gahunda yo kuvomera, ubunini bw’ikibindi c’amazi n’ibikoresho vya Zigbee bikwiranye. Hindura hagati y’uburyo bworoshe n’ubugezweho mu gukanda rimwe gusa.

Uri mushasha kuri Zigbee? Banza usome ico ari coZigbee ni ururimi rw’ubuhinga budafise imigwa bukoreshwa n’ibikoresho vy’umurima bigezweho. Turasigura buhoro buhoro ingene bikora, ico gateway ari co, n’ibicuruzwa ukeneye. Zigbee ni iki? → Ikindi kigufasha: Grow Light CalculatorMenya umuriro wa LED ibimera vyawe bikeneye: ingufu z’umuco (PPFD), igiteranyo ca buri munsi (DLI), ubushobozi bw’itara hamwe n’ikiguzi c’amashanyarazi, hamwe n’uburyo bwo gukoresha izuba. Fungura calculator →
Ibice vy’igukura & imigambi y’igukura

Amazi akenewe arahinduka bivanye n’icigwa co gukura

Igiterwa gitoya kinywa amazi make, kinywa menshi igihe kirimwo indabo n’imbuto, hanyuma kikagabanuka kandi igihe kigeze ku bwiza. Kanda ku cigwa urabe ivyabaho. Hindukira ku bugezweho kugira ubone amakode ya BBCH, ivyagateranywe vy’igiterwa n’imigambi y’igukura.

Ukwiyemeza

Amasoko n’ishingiro ry’ubumenyi

Uburyo bugezweho ntibukoresha amategeko yo guhanura gusa, ariko bukoresha uburyo buzwi kandi busuzumwe n’inzobere (peer-reviewed). Hasi ho harerekanwa isoko ry’ibanze rya buri ntambwe yo kubara. Mu bumenyi, ivyashoboka kwerekanwa gusa ni vyo bifise agaciro, ni co gituma buri mibare hamwe n’agaciro ka buri tabike bishobora gutohozwa.

Amazi akenewe akurikira ingingo ya FAO: ETc = ETo × Kc, hamwe n’ico igiterwa gisohora mu buryo bwa Penman-Monteith, naho mu Buholandi hakoreshwa ingingo ya Makkink ya KNMI. Uburinganire bw’amazi mu butaka (TAW, RAW, intera hagati y’ukuvomera) buvuye mu ngingo imwe ya FAO-56. Umunyu w’ubutaka ukurikira icigereranyo ca Maas na Hoffman, naho igiteranyo c’ubushuhe kikaba ica McMaster na Wilhelm. Ku bijanye n’igukura munsi y’ibirahure (sera), turerekeza ku bikorwa vya Stanghellini.

  1. Allen, R.G., Pereira, L.S., Raes, D. & Smith, M. (1998). Crop evapotranspiration: guidelines for computing crop water requirements. FAO Irrigation and Drainage Paper 56. FAO, Rome. fao.org/4/x0490e. Isoko rya ETo (Ingingo 6), ivyahinduwe kuri Kc (Ingingo 62/65), TAW/RAW (Ingingo 82/83) na Tabike 19/22.
  2. Penman, H.L. (1948). Natural evaporation from open water, bare soil and grass. Proceedings of the Royal Society A, 193, 120-145. doi:10.1098/rspa.1948.0037
  3. Monteith, J.L. (1965). Evaporation and environment. Symposia of the Society for Experimental Biology, 19, 205-234.
  4. Makkink, G.F. (1957). Testing the Penman formula by means of lysimeters. Journal of the Institution of Water Engineers, 11, 277-288.
  5. De Bruin, H.A.R. (1987). From Penman to Makkink. In: Hooghart, J.C. (ed.), Evaporation and Weather, CHO-TNO Proceedings 39, 5-31. Yashize ku mugaragaro igitigiri kidahinduka c = 0.65 gikoreshwa na KNMI.
  6. Hooghart, J.C. & Lablans, W.N. (eds.) (1988). Van Penman naar Makkink; een nieuwe berekeningswijze voor de klimatologische verdampingsgetallen. CHO-TNO Rapporten en Nota’s 19 (also KNMI TR-111), The Hague.
  7. Maas, E.V. & Hoffman, G.J. (1977). Crop salt tolerance: current assessment. Journal of the Irrigation and Drainage Division (ASCE), 103(IR2), 115-134. doi:10.1061/JRCEA4.0001137
  8. McMaster, G.S. & Wilhelm, W.W. (1997). Growing degree-days: one equation, two interpretations. Agricultural and Forest Meteorology, 87(4), 291-300. doi:10.1016/S0168-1923(97)00027-0
  9. Meier, U. (ed.) (2001). Growth stages of mono- and dicotyledonous plants. BBCH Monograph, 2nd edition. Federal Biological Research Centre for Agriculture and Forestry (BBA), Germany. Open access (2018): doi:10.5073/20180906-074619
  10. Steduto, P., Hsiao, T.C., Raes, D. & Fereres, E. (2009). AquaCrop, the FAO crop model to simulate yield response to water: I. Concepts and underlying principles. Agronomy Journal, 101(3), 426-437. doi:10.2134/agronj2008.0139s
  11. Allen, R.G. & Pereira, L.S. (2009). Estimating crop coefficients from fraction of ground cover and height. Irrigation Science, 28(1), 17-34. doi:10.1007/s00271-009-0182-z
  12. Stanghellini, C. (1987). Transpiration of greenhouse crops: an aid to climate management. PhD thesis, Wageningen Agricultural University. doi:10.18174/202121
  13. Katsoulas, N. & Stanghellini, C. (2019). Modelling crop transpiration in greenhouses: different models for different applications. Agronomy, 9(7), 392. doi:10.3390/agronomy9070392
  14. Ayers, R.S. & Westcot, D.W. (1985). Water quality for agriculture. FAO Irrigation and Drainage Paper 29 Rev.1, Rome. Yisubiramwo tabike y’ukwihanganira umunyu ya Maas na Hoffman.
Ukuri ku vyagaciro kagufi. Ntabwo vyose biri muri FAO-56. Nk’akarorero, amaroza n’ibimera vy’itunga ntibirimwo; uburebure bw’imizi, igipimo c’ukwifashisha amazi n’ukwihanganira umunyu Growers Toolbox ikoresha kuri ivyo bimera ni ivyagereranijwe biva ku mice y’ibindi biterwa bisa hamwe n’igitabo ca USDA Handbook 60, atari imibare nyakuri ya FAO. Imibare ya Makkink ni impuzandengo z’ikirere za buri kwezi ku ya De Bilt, ntabwo ari igipimo cafashwe ku murima wawe. Rero koresha inyishu nk’intango, ntabwo ari ijambo rya nyuma. Ibipimo biri mu butaka ni vyo bitanga inyishu nyakuri.
Ibibazo bikunze kubazwa
Growers Toolbox ni iki?

Ni umugwi w’ibikoresho ngirakamaro bitanga inyishu ako kanya ku bibazo vyo gutera, hatangiriye ku gipimo c’amazi akenewe. Nta rupapuro rwo kwuzuza, inyishu gusa.

Igipimo c’amazi gikora gute?

Winjiza amakuru make ku murima wawe, na co kigaca kigereranya amazi ukeneye mu masegonda nka 30, bivanye n’icigwa igiterwa cawe kirimwo mu gukura.

Kubera iki amazi akenewe ahinduka bivanye n’icigwa co gukura?

Ibimera bikoresha amazi mu buryo butandukanye uko bikura, ni co gituma igipimo gishira mu ngingo icigwa kugira gitange umubare ugereranye neza aho gutanga umubare udahinduka.

Impanuro zishingiye ku bumenyi nyakuri?

Ego. Ibibarwa bishingiye ku masoko azwi n’ishingiro ry’ubumenyi, birerekanwa kuri iyi paji.

Nkeneye kwiyandikisha kugira ngo nkoreshe ibi bikoresho?

Oya. Ibikoresho bitanga inyishu ako kanya nta kwiyandikisha bisaba. Ku vyerekeye amakuru ahoraho avuye ku murima wawe, raba ibipimo.

FairGrow irashobora gukora ivyo mu buryo bwikora?

Ego. Ufise ibipimo vyawe bwite, FairGrow ikurikirana ibintu ako kanya kandi igukomeza guhanura uko ibintu bihinduka. Raba uko bikora.

Urakoze!

Twakiriye icifuzo cawe, tuzokwegera vuba.

➤ Ukuvugana ku giti cawe mu murango 1 w'akazi

➤ Iciyumviro gishingiye ku kuntu uhagaze